Tradície veriacich východného obradu v našej obci sú tiež dávne, siahajúce až k jej počiatkom. Mnohí cirkevní historici zastávajú názor, že obrady východnej liturgie z christianizačného obdobia misie Sv. Cyrila a Metoda, prežívajú aj po nástupe latinizácie, najmä na východnom Slovensku. Od 14. storočia bola táto tradícia posilňovaná Rusínmi, ktorí prichádzali na východné Slovensko v rámci doosídľovacích procesov, nazývaných kolonizácie. Jedným z druhov bola kolonizácia na valašskom práve, počas ktorej sa v 14. (až 17.) storočí usadzovali na dovtedy nevyužívanej pôde usadlíci nielen z prehustených domácich oblastí, ale aj z okolitých - rumunských, poľských, rusínsko - ukrajinských a i. oblastí. Jedna z takýchto osád, ktorú podľa názvu mohlo obývať rusínske obyvateľstvo, (pravda jej názov mohol vzniknúť aj od mena zakladateľa, ktorý sa mohol nazývať Oros) bola dedina v oblasti dnešných Lekároviec, ktorá sa nazýva v listine z r. 1400 Orozfalu, v roku 1403 Orozfalwa, ale neskôr zanikla (Varsík, B. 1978 str. 371). Jej predpokladané rusínske obyvateľstvo a časť rusínskeho obyvateľstva, ktoré tu bývalo v polovici 18. storočia (Uličný, F. 1995) boli iste veriaci východného obradu. Po vytvorení Mukačevskej administratúry spadali Lekárovskí gréckokatolíci pod jej jurisdikciu, do Užského archidiakonátu, dekanstva Bežovce. Do Bežovského dekanátu patrilo pred 1. svetovou vojnou 9 farností, medzi nimi aj Lekárovská. Patrónom bol významný maďarský politik gróf Juraj Appónyi. Mali tam aj gr.kat ľudovú školu, Katolícky ľudový spolok a Ružencový spolol (Katolikus 1915). V čase maďarskej okupácie patrilo dekanátu 8 farností. Okrem Lekároviec to boli samotné Bežovce, ďalej V. Nemecké, Jovra, Maťovce, Minaj, Čičarovce a Pavlovo na Ukrajine. Funkciu dekana vykonával v tom čase Jenó Kiss, farár v Čičarovciach (Ungvár 1940). Pravdepodobne už v roku 1727 bola v Lekárovciach vytvorená gréckokatolícka farnosť s filiálkami Bajany a Pinkovce. Od tých čias spravovali farnosť kňazi:
- Ján Harangózo 1792 - 1800,
- Andrej Bokšaj 1800 - 1803,
- Márius Beňovský 1803 -1809,
- Ján Petrovič 1809 - 1809,
- Ján Bokšaj 1819 - 1858,
- Jozef Kaminský 1858 -1887,
- Jozef Pribič 1887 - 1888,
- Anton Kopčay 1888 - 1916,
- Viktor Petričko 1916 - 1934,
- Pavol Manajlo 1934 - 1950,
- Emil Ozd 1950 - 1952,
- Georgij Koreň 1952 -1960,
- Gejza Semany 1960 - 1962,
- Michal Stanko 1962 - 1968,
- Mikuláš Bežovský 1968 - 1975,
- Vojtech Huľva 1975 - 1983,
- Michal Vasiľ 1983 - 1988,
- Michal Šandor 1988 -1991,
- Marko Rozkoš 1991 -1997.
Od roku 1997 je správcom farnosti o. Marek Pejo (Kronika gr.kat).

         V rokoch zákazu gr.kat. cirkvi v Československú 1950 – 1968 sa východná liturgia v obci udržiavala v rámci pravoslávnej cirkvi. Po obnovení gr.kat. cirkvi v roku 1968 pravoslávny kňaz M. Stanko farnosť odovzdal M. Bežovskému (Obecná kronika). Matrika je vo farnosti vedená od roku 1796. Na nádvorí fary sa nachádzajú hroby dvoch tunajších kňazov. Na severnej strane pri oplotení, ohradené kovanou mrežou, sú náhrobky správcu fary, dekana Jozefa Kaminského a jeho synka Odóna, ktorý tu bol pochovaný v piatom roku otcovho pôsobenia v Lekárovciach. Náhrobky dala postaviť chlapcova stará mama z matkinej strany Anna Danikovičová, rodená Paulovičová. Čierny náhrobok označuje miesto večného odpočinku farára, dekana Antona Kopčaja a jeho detí. Kríž pred kostolom, symbolizujúci vieru, nádej a lásku, dali v roku 1903 postaviť manželia Mesárošovci a Anna Meglesová, rod. Simkuličová. Donátorom nového kríža posväteného na cintoríne 6. augusta 2000 je rodina Štefana Ženčáka. Po ustanovení gr.kat. apoštolského exarchátu v Košiciach r. 1997 boli zriadené nové dekanáty - Michalovce, Sobrance, Veľké Kapušany, Trebišov, Spišská Nová Ves a Košice, kde vladyka Milan Chautur ustanovil za protopresbytera - dekana doterajšieho farára z Lekároviec Marka Rozkoša, ktorý sa stal zároveň správcom fary Košice - staré mesto. Za správcu našej farnosti vladyka Milan menoval nového presbytera. Stal sa ním o. Marek Pejo, ktorý prijal kňazskú vysviacku v Katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky dňa 14. júna 1997.

         V cirkevných schematizmoch z rôznych období sa k niektorým rokom zachovali aj údaje o početnosti gr.kat. veriacich v Lekárovciach. V roku 1825 schematizmus uvádza v Lekárovciach 713 gréckokatolíkov, v celej farnosti 983. V roku 1877 v Lekárovciach žilo 747 gr.kat. veriacich. V roku 1901 uvádza schematizmus počet gr.kat. na pravom brehu 321 a na ľavom 409. V roku 1904 na pravej strane obce 329, na ľavej 400, spolu 729 veriacich. Takmer rovnaký stav zaznamenáva aj schematizmus z roku 1913. V roku 1942 žilo podľa vtedajších údajov v Lekárovciach 843, v Bajanoch 156, v Pinkovciach 122, vo farnosti spolu 1119 gréckokatolíkov. V roku 1948 v Lekárovciach 811, v celej farnosti 1177 gr.kat. veriacich, z toho v Bajanoch 142, v Pinkovciach 224. V roku 1978 žilo v Lekárovciach 980, v Bajanoch 300 a v Pinkovciach 70 gréckokatolíkov (Schématizmy z príslušných rokov). Podľa sčítania ľudí z r. 1993 sa ku gr.kat. cirkvi hlásilo 440 obyvateľov, čo zrejme súvisí s celkovým demografickým poklesom obyvateľstva v obci, ale aj so skutočnosťou, že 122 obyvateľov náboženskú príslušnosť neuviedlo.

Chrám Narodenia Panny Márie: Národná kultúrna pamiatka

         Gréckokatolícky Kostola Narodenia Panny Márie stojí v pravej časti obce. S výstavbou začali pravdepodobne po zriadení farnosti koncom 18. storočia. (Podľa Súpisu pamiatok z roku 1968 postavený okolo roku 1800.) Stavali ho podľa projektov vypracovaných v stavebnej kancelárii tereziánskych čias (1740 - 1780), podľa akých bolo na východnom Slovensku postavených viacero gr.kat. kostolov. V pôdoryse aj tu prežíva trojpriestorovosť starších drevených cerkví. Pri prestavbe koncom 19. storočia k prednej fasáde pristavali v r. 1896 štvorpodlažnú vežu, pôvodne s vysokou stavanou strechou, ktorú pri renovovaní v roku 1957 nahradili trojitou cibuľovou kupolou. Hlavný oltár s ikonostasom si zachovali ešte mnoho častí z čias výstavby chrámu v klasicistickom štýle. Počas opráv ich dopĺňali, resp. poškodené vymieňali za prvky s historizujúcimi neobarokovými prvkami. Pri prestavbe koncom 19. storočia dostal chrám aj väčšinu vnútorného vybavenia. Prestavba v r. 1947 odstránila len dôsledky poškodenia počas 2. svetovej vojny, napríklad deštrukciu veže, významnejšou bola spomínaná prestavba z roku 1957. Počas najnovších stavebných úprav po roku 1990 bola vymenená dlažba za mramorovú, odstránená kazateľnica, obnovený ikonostas, omietky a i. Posviacku chrámu po ich ukončení v roku 1996 pripomína pamätná tabuľa na priečelí.

V roku 2014 bola kompletná rekonštrukcia vnútornej časti chrámu: nová maľba, prerobená celá zakrestia a elektroinštalácia. Rodina Mareka Bežovského v roku 2017,  sponzorovala  nové led osvetlenie do celého chrámu. 30. októbra 2021 bol zhotovený nový hlavný kríž na farskej strane cintorína. Hlavným sponzorom je obec Lekárovce. Posviacku vykonal protosynkel Košickej eparchie Jaroslav Lajčiak. Počas liturgie boli požehnané a posvätené liturgické predmety: kalichová súprava, kadidlo a iné liturgické predmety. Sponzorom bola bohuznáma rodina z Lekároviec.  V priebežných prácach na údržbe chrámu sa však pokračuje takmer neustále.

Počet veriacich podľa sčítania v roku 2021: Lekárovce 870 obyvateľov, Gr.kat. veriacich 350. Bajany: 463 obyvateľov, Gr.kat. veriacich 102. Pinkovce: 180 obyvateľov, Gr.kat. veriacich 45. Spolu za gr.kat. farnosť je 497 veriacich. 

         Lekárovskí veriaci vr. 1935 postavili aj gr.kat. faru, ktorú v posledných rokoch výrazne zmodernizovali, upravili aj okolie a v r. 1998 upravili aj priľahlú budovu na miesto stretávania s mládežou. V rokoch 2010 - 2018 prebiehala kompletná rekonštrukcia fary. Nové okná a dvere, nová kúpeľňa, plávajúce podlahy, vodoinštalácia a odpad, nové chodníky, zhotovenie cokľa, nová strecha a iné.