Choď na obsah Choď na menu
 


Zamyslenie nad Božím slovom

 2. nedeľa po ZSD / Mt 4, 18-23

      V týchto dňoch vychádzajú zo škôl absolventi teológie, aby následne z rúk svojich biskupov prijali sviatosť kňazstva. A tak vlastne ako kedysi Ježiš Kristus povolal rybárov, aby sa stali jeho spolupracovníkmi, apoštolmi, aj dnes rovnako pozýva týchto mladých ľudí: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mt 4, 19). A podobne, ako Kristus po svojom vzkriesení poslal ich do celého sveta, rovnako to robí aj dnes skrz svojich biskupov: „Choďte teda, učte všetky národy...“ (Mt 28, 19). Posiela ich do dnešného sveta, do farností, aby rozsievali Božie slovo do ľudských sŕdc.
      V podobenstve o rozsievačovi sa však Ježiš sťažuje na kresťanov celého sveta, pretože len malá časť Božieho slova sa ujme. Kde je príčina? Božie slovo ako semeno je dobré, ale ľudské srdcia ho málo prijímajú. Sú tvrdé ako skala, ušliapané ako cesta, bujné ako tŕnie... A ujme sa toho iba málo. 

Zdá sa, že kňazské povolanie je na vymretie, nepotrebné, neaktuálne, že stráca na časovosti, význame a potrebe.
      Muž stredných rokov rozprával v spoločnosti, ako je farárom dobre. Prítomný kňaz ho napokon oslovil: – Viem, že máte dvoch synov. Dajte teda jedného syna Bohu. Za kňaza. –
      A ako reagoval muž?
      Vraj nechce synovi pokaziť život.

Na chirurgické oddelenie prišiel nový pacient malého vzrastu. Večer si kľakol k posteli a krátko sa pomodlil. Vtedy sa izbou ozval smiech. To ho však nevyviedlo z pokoja. Potom si vytiahol ruženec a zavesil nad posteľ. Mladší pacient sa so smiechom ozval: „Na obesenie je ešte dosť času, starký!“ Všetci ostatní sa zasmiali. Muž si vytiahol modlitebnú knižku, načo sa sused ozval, aby mu požičal ten román. Znova sa ozval smiech. O tri dni smiech prestal. Prečo? Priniesli starého muža. Rakovina jazyka. Väčšiu časť už nemal. Len malý zbytok trčal neforemne v ústach a strašne zapáchal. Nemocného dali na osobitnú izbu, ale zápach bolo cítiť až na chodbu. Muži sa chytali za nosy. V noci bolo počuť z tejto izby plač. Starký sa cítil bezmocný. Tu prišla sestra: „Muži, nepozreli by ste sa chvíľami na starca? Pena mu stále vychádza z úst, ale on si ju sám nemôže utrieť. Je trochu pomätený a slabý.“ Tu nastalo úplné ticho. Vtedy vstal z postele nový pacient malého vzrastu. Znelo to ako niečo samozrejmé: „Sestra, ja zostanem pri ňom. Dajte moju posteľ do jeho izby. Budem tam aj spať.“ Muži sledovali tohto spolupacienta, ako denne chodí do nemocničnej kaplnky, modlitebnú knižku si nesie so sebou a často ho videli i s ružencom. Už sa však nikto nesmial. V tomto mužovi videli znamenie Krista.

 

 
 




Mail list



Archív

Kalendár
<< jún >>
<< 2021 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30        


Štatistiky

Online: 3
Celkom: 348512
Mesiac: 11775
Deň: 290