Lk 18, 10-14 / Nedeľa mýtnika a farizeja

Aby sme pochopili vnútorné postoje týchto dvoch postáv, povedzme si toto podobenstvo v modernej verzii, aby sme prekonali ten spomínaný kultúrny rozdiel vo vnímaní tohto podobenstva.

Viete si predstaviť moderného farizeja a mýtnika? Predstaví nám ich príbeh.Bol pohreb mladej ženy, ktorá žila v morálnych slabostiach. Zomrela krátko po zákroku proti nenarodenému dieťaťu. Magdaléna. Táto slabosť akoby bola dedičná. Boh jej dal milosť, že sa stačila ešte vyspovedať a zomrela so slovami: „Pane, zmiluj sa!“ Počuli to aj ostatné pacientky. Na pohrebe vyvolal veľké pohoršenie muž, ktorý bol denne prvý v kostole a posledný z neho odchádzal. Tento polohlasne pranieroval cirkevný pohreb slovami: „Táto žena nepatrí na cintorín, nieto ešte mať cirkevný pohreb!“ Prítomní sa pohoršovali. Ktosi mužovi poznamenal: „Nie ste Boh, aby ste súdili!“ Nie je to moderný obraz farizeja a mýtnika?

Nedeľa Mýtnika a farizeja bola pomenovaná podľa podobenstva o mýtnikovi a farizejovi, ktoré zaznamenal sv. evanjelista Lukáš v kapitole 18 (vv. 10-14). Tu nám Ježiš Kristus predkladá pred zrak dva kontrasty: pyšného farizeja a pokorného mýtnika. A na týchto dvoch typoch ľudí nám ukazuje zlo pýchy a význam pokory.

Farizeji za čias Ježiša Krista boli náboženskou sektou, ktorá zdôrazňovala prísne  dodržiavanie Mojžišovho zákona a tradícií. Pre nich mala väčší význam litera Zákona, než samotný duch Zákona. Ich spravodlivosť spočívala skôr v povrchnom zachovávaní Zákona a rôznych predpisov, než na praktizovaní cností, ktoré predpisoval Zákon. Farizeji sa považovali za tých, ktorí dodržujú Zákon, pýšili sa svojou falošnou nábožnosťou a povýšenecky sa pozerali na tých, ktorí nepatrili do ich sekty.

Podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi nám jasne ukazuje, že Boh sa nepozerá na osobu a jej stav, ale hľadí do srdca a do duše. Tu chápeme pravdivosť slov Svätého písma, ktoré hovorí: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5, 5). 

David Fishman povedal: „Nafúknutosť ľudského ega môžeme hodnotiť podľa toho, aký postoj človek zaujíma k chybám ostatných." Často si to ani neuvedomujeme, ale veľmi často si vytvárame predstavy o tom, čo sa deje v živote niekoho iného. A práve týchto domnienkach je ukrytá pasca, ktorá nás privádza k posudzovaniu.

Vždy, keď niekoho odsudzujeme, vzniká len naša verzia toho, čo sa okolo dotyčného deje. A môže to byť veľmi vzdialené od reality. Predstavme si napríklad ženu, ktorá každé ráno príde neskoro do práce. S najväčšou pravdepodobnosťou si mnohí o nej myslia, že neskoro vstáva, že si nevie zorganizovať a naplánovať svoj čas. Mnohí o nej povedia, že je lenivá alebo ľahostajná. Ale za jej neskorými príchodmi môže byť niečo úplne iné. Môže sa napríklad starať o svojich chorých rodičov, môže ešte niekomu ráno pomáhať s niečím v susedstve a podobne. Je dobré najprv preskúmať, čo spôsobuje určité správanie ľudí. Ľudia si zvykli vynášať súdy o svojom okolí, avšak sami svoje správanie menia len veľmi zriedka.