Pascha

Pascha (Veľká noc) je najväčším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Tento sviatok možno vnímať v troch rôznych vrstvách či významoch:

1. židovská (starozmluvná) Pascha  2. Kristova Pascha (vzkriesenie)  3. naša osobná pascha

• židovska Pascha, je teda prechod z otroctva (Egypta) do zasľúbenej zeme. Je to predobraz našej paschy i Kristovej Paschy. Slovo Pascha (hebr. Pésah) znamená prechod.

Utiereň sa má konať ešte za tmy, aj chrám je na začiatku utierne ešte v úplnej tme, všetky svetlá majú byť zhasnuté (okrem najnutnejších). Chrám symbolizuje hrob (netreba stavať nejaké „Božie hroby“, samotný chrám symbolizuje Kristov hrob), my vychádzame za tmy (aj vonku je tma) z chrámu a obchádzame ho so sviečkami v rukách a spevom, čím symbolicky prichádzame ku Kristovmu hrobu.

Cárske a diakonské dvere sú otvorené celý Svetlý týždeň – nebo je otvorené, otvorilo sa Kristovým vzkriesením. 

Stáť sa má cez celý Svetlý týždeň – to vyjadruje našu radosť zo vzkriesenia. Radosť zo vzkriesenia je taká, že nás až vzpružila, zdvihla zo stoličiek (ako na futbale alebo na hokeji, keď padne gól, nikto nesedí, všetci od radosti vstanú). Státie je postojom radosti a oslavy (a zároveň úcty).

Čo znamená vstať z mŕtvych? Pri smrti je oddelenie tela

od duše. Telo podlieha rozkladu, kým duša ide v ústrety Bohu. Boh, vo

svojej všemohúcnosti, dá nášmu telu život, keď ho spojí s našou dušou.

Ježiš vstal z mŕtvych so svojim vlastným telom, ktoré malo znaky

umučenia. Nebol to však návrat k životu pred jeho smrťou, ale je to

nová kvalita osláveného života.

Kto vstane z mŕtvych? Všetci ľudia, ktorí zomreli. „Tí čo robili dobre budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“ (Jn 5,29). Vzkriesenie z mŕtvych bude na konci sveta, v posledný deň, keď Kristus príde vo svojej sláve ako sudca živých a mŕtvych.

Keď som raz dostal pod stromček ako chlapec stavebnicu lietadla, prvé čo som po otvorení uvidel bol návod s postupnosťou krokov. Dal som ho nabok, pretože model sa mi zdal jednoduchý a v mysli som presne vedel, ako ho poskladať. Keď zlepil niekoľko kúskov dokopy, uvedomil som si, že som zabudol na jednu dôležitú vec - vložiť pilota do kokpitu. Lep však už zaschol a nedalo sa už nič robiť. 
      S podobnou ľahkovážnosťou sa neraz stretávame u seba i u druhých pri stavaní svojich životov. Myslíme si, že „vieme ako na to“ a neskôr zisťujeme, akých zbytočných chýb sme sa dopustili. 
      Ježiš Kristus nám dáva návod k vystavaniu krásneho života. Poznáme jeho inštrukcie: Nesúď... Nastav aj druhé líce... Miluj aj nepriateľov... Buď štedrý... Modli sa... Dôveruj... (Mt 5; Mt 6). No samotné poznanie inštrukcií nestačí. Kľúčom je ich dodržiavanie. „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale,“ (Mt 7, 24) nabáda nás Ježiš Kristus. A k hlúpemu mužovi (Mt 7, 26) prirovnáva tých, ktorí týmito inštrukciami pohŕdajú.