18. nedeľa po ZSD / Lk 5, 1-11

Homília

      Z evanjelia počúvame veľkú sťažnosť, ktorú apoštoli predniesli Ježišovi. Bolo to po jednom neúspešnom rybolove na Genezaretskom jazere. Unavení apoštoli prali siete, do ktorých v noci nič nechytili. Boli celí zronení a bez nálady. Tu k ním prišiel Ježiš a povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4). Šimon odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili“ (Lk 5, 5).
      V týchto jeho slovách je vyjadrená celonočná námaha, strata času, ale aj veľa bolesti z vykonanej práce, ktorá bola zbytočná a bez úspechu. A keď si uvedomíme, že rybolov bol pre ich rodiny jediným prostriedkom živobytia, potom sťažnosť nad nevydareným rybolovom bola namieste.
      Možno k takému presvedčeniu alebo podobnému názoru prídeme aj my vo svojom živote. Počujme aj my tieto Kristove slová! Vo chvíľach neúspechov, bôľu a sklamania:  „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4)

V životopise sv. Terézie Veľkej čítame, že raz cestovala so svojimi spolusestrami a na ceste sa museli prebrodiť cez rozvodnenú rieku. Práve uprostred rieky sa im pokazil povoz a ona musela vstúpiť do studenej vody. Pri tom si na kameni poranila nohu. Bola k tomu ešte aj chorá. Vtedy si vzdychla: „Pane, ešte aj toto?!“ Ježiš jej vnútorným hlasom povedal: „Áno, ešte aj toto, lebo tak nakladám so svojimi!“ Terézia na to odpovedala: „Preto ich máš tak málo!“
      Taká je Božia logika! Pre mnohých nepochopiteľná, ale pravdivá. Už apoštoli sa sťažovali: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11, 3).

        Utrpenie a bolesť má však aj výchovný cieľ. Utrpenie nás nepochybne vždy niečomu naučí a často nás vyzýva na zmenu a rast. Ľudia sa často zmenia iba vtedy, keď je ich bolesť dostatočne veľká.

Istý učiteľ mal v triede slabšieho žiaka. Nie že by bol hlúpy, ale bol tak trochu ťažkopádnejší. Učiteľ sa rozhodol, že sa mu bude viac venovať. Nechal si ho po vyučovaní v triede a venoval mu svoj voľný čas. Spolu napísali domáce úlohy a ak bolo potrebné, látku mu ešte raz vysvetlil. Tak to išlo dlhý čas. Ovocie tohto svojho počínania zakúsil až po rokoch, keď ho tento chlapec navštívil ako čerstvý maturant. Pochválil sa svojím úspechom pri skúške ako aj tým, že si podal prihlášku na univerzitu. A dodal: „Za tento svoj úspech vďačím len vám. Keby ste sa mi vtedy neboli venovali, nikdy by som sa sám nebol dostal tak ďaleko.“ Učiteľ sa zriekol kúska voľného času v prospech tohto chlapca a tak mu otvoril novú perspektívu života. A on sám o tomto stretnutí s bývalým žiakom hovorí toto: „Bola to najkrajšia a najšťastnejšia chvíľa môjho života.“